...a keď smrť nedáva zmysel, ale vleje zmysel...
...smrť nedáva zmysel. Zvyčajne sa nevieme zmieriť, že nám odišiel niekto blízky, priateľ, známy... Povieme si, že bol chorý, že sa mu stalo nešťastie, že to bol blesk z jasného neba... Hľadáme barličku, ktorej sa môžeme chytiť. Ktorá nám aspoň čiastočne pomôže zmierniť žiaľ a dať tomu všetkému aspoň aký taký „zmysel“. Veď aký zmysel má, že zomrie malé dieťa? Že nám odíde milovaná mama? Že nás už otec nikdy nepohladí? Babka neprečíta rozprávku? Starký nebude s nami oberať jablká?
Dnes sa stretávame s polemikami, či je vhodné hovoriť dlho o smrti. Pokiaľ nedáva zmysel a pokiaľ nič nezmenila, tak rozhodne áno! Pred rokom zomreli dvaja mladí ľudia. Kruto boli zavraždení nájomným vrahom na kohosi objednávku. Mocní sa nám smejú, zdražujú potraviny, sú usvedčení plagiátori, daňoví podvodníci, alebo bývajú u daňových podvodníkoch, kamarátia sa s kriminálnikmi a mafiánmi a prostitútky im robia poradkyne... Zavraždili dvoch mladých ľudí, ktorí boli zdraví a mali život pred sebou. Nebola to prvá vražda... A, žiaľ, nebola ani posledná... Zavraždený bol aj farmár... Nezvestný je ďalší novinár... Aj jedna obeť je priveľa!
Slovensko sa zobudilo a žasne, že napriek preplneným námestiam, napriek opakovaným protestom naprieč našou krajinou, napriek preukázaným zločinom a prepojeniam, sa vlastne nič nemení. Poctiví ľudia sú označovaní verejne za tých, ktorí spolupracujú s kriminálnikmi. Ťažko pracujúci ľudia sú obviňovaní, že keď nemajú za čo žiť, za čo robia protesty. Ľuďom tejto krajiny politici verejne klamú a robia si z nich srandu a stále im to beztrestne prechádza... Toto je politika a jej realita na Slovensku!
No zomreli dvaja mladí ľudia a ich smrť nedáva zmysel. Nedáva? Pozrite sa okolo seba. Vliala zmysel životu mnohým. Zobudili sa aktivisti. Ďalší mladí ľudia, ktorí zvolávajú ďalších a ďalších na námestia. Zobudili sa farmári, lesníci, ochranári – ktorí nachádzajú odvahu napriek všetkému vykričať svoje nešťastie do sveta. Ľudia začali hovoriť a poukazovať verejne na krivdy, ktoré sa im stali. A toto už nie je o strachu, o sklopených ušiach, o reptaní doma pri pive... Je to o odvahe, ktorá je v každom jednom z nás. V niekom na povrchu, v niekom hlbšie a v niekom poriadne hlboko. No činy, tak kruté a tak tragické, akých sme svedkami, prebúdzajú túto odvahu aj v tých najhlbších útrobách nášho vnútra. A ona sa prebúdza a kričí do sveta. Lebo v takomto svete žiť nemáme, nechceme a nebudeme!
Nezmyselná smrť dvoch mladých ľudí tak vlieva zmysel nielen do týchto dní...