Ako sa Ondrej bačom stal

To vám bol chlap, ten Ondrej. Chodil si po kolibe, na perách pesnička, na jazyku dobré slovo a srdce statočné. Nebál sa veru nikoho a ničoho. A prečo aj?! Veď robotu si zastať vedel,  dobre ju robil. Ovečky ho radi mali a aj starý Bača Imro sa na neho spoliehal. Čoraz viac roboty okolo košiara, okolo ovečiek, mu nechával. Ondrej nereptal. Statočne sa k robote ako chlap postavil. Veď na svete nemal nikoho, iba tie ovečky. Raz vám tak ženie ovečky na pašu. No, ženie?! Vykračuje si ani na prechádzke, ovečky trávičku spásajú a on si vyspevuje. Dunčo sa mu pľance popod nohy, slniečko sa na nich usmieva, vetrík pofukuje a tu ľaľa. Akýsi skaderuka - skadenoha mu vbehol na koni rovno medzi ovečky.  "Nuž, bisťu, toto je čo za robota. Čo mi ty ovečky plašíš," skríkol Ondrej na cudzinca. A on že on je taký a taký pán a panstvo si obzerá. "Ja tvoju dušu po panstve naháňam, a to mi kvôli takej podaromnici ovce musíš plašiť? Nemáš poctivejšej roboty?" oborí sa na neho Ondrej. Pán si ho obzerá, zoskočí z koňa, vezme ho za uzdu a pridá sa k Ondrejovi. "A či ty vieš, Ondrej, že pána treba poslúchať?" pýta sa. A Ondrej do neho, že on je taký a taký honelník, že on si veru poctivo prácu zastáva, nikomu neubližuje, nad nikoho sa nepovyšuje a on, keď je taký pán, veru by sa mal tiež radšej poctivej roboty chytiť, inak bude raz dva majetoček fuč. Tak prišli až ku kolibe, zahnali ovečky do košiara a Ondrej vraví: "Pán - nepán, ovce treba podojiť. Tu máte šamlik, vedierko a ta sa do roboty." Pán sa najskôr okúňal, ale veru pri pohľade na Ondreja mu nič iné nezostávalo, iba sa pribrať do roboty. Prišiel Bača Imro do košiara a čo vidí, Ondrej dojí ovečky a vedľa neho, čuduj sa svete, veľký pán - a tiež ovečky dojí. Šúcha si Bača Imro oči, i sa štípe, či sa mu to nesníva, ale to len tak bude, že naozaj pán pracuje. Nelenil a pridal sa k nim. Keď ovečky podojili, pán vraví: "Videl som, Bača Imro, že už si potrebuješ oddýchnuť. Rodine sa venovať. Tak som sa rozhodol, že tebe dám za dobrú službu tento mešec strieborniakov. A teba, Ondrej, teba menujem teraz svojím Bačom. Keď dokážeš i pána do roboty zapriahnuť, dobre bude pri tebe mojim ovečkám." Od tých čias bol Ondrej Bačom. Ale jedno musel pánovi sľúbiť. Keď by raz spyšnel, musí mu prísť Bača Ondrej pripomenúť, ako vonia statočná  robota.