Bača Ondrej a svätojánsky poklad

Bača Ondrej si po Slovensku chodil, ovečky pásol, od srdca si spieval a dobre mu bolo. Vždy večer ovečky do košiara zahnal a v kolibe si do črpáka dobrej žinčice nalial. Občas ho prišiel pán pozrieť, a občas mu prišli šarvanci Baču Imra pomôcť a čo - to sa z bačovského remesla podučiť. Očká im vždy svietili, keď mu okolo ovečiek pomáhali. Traja frkani malí, ale mali veľa sily. Vyrastú z nich určite riadny bačovia. Bača Ondrej sa na nich vždy s úsmevom pozeral. Občas im dovolil napásť niektoré ovečky. Aj minule, ale nedobre strážili. Jedna ovečka sa im zatúlala. "Ój, zle ste bačovali, chlapci," karhal ich Bača Ondrej. "Ovečku treba nájsť, domov doviesť. Veď čo by pán povedal, keby chýbala? Hádam, že sme mu ju ukradli. A to veru nie. Statočnému bačovi ovce nikdy nechýbajú." Bača Ondrej si vzal huňu, krpce poriadne na nohy uviazal, vzal si aj bačovskú palicu a hybáj ovečku hľadať. Blúdil po lúkach, po lesoch,  opäť po lúkach... Do krpca sa mu štvorlístok zachytil, a on si to ani nevšimol. A že bolo Jána, bol vám ten štvorlístok rozkvitnutý. Vonku tma, pomaly na krok nebolo vidno, ale Bača Ondrej hľadá, volá stratenú ovečku. Keď tu sa len o dačo potkne. Prizrie bližšie - truhlica. Otvorí, však bol zvedavý, a čuduj sa svete! V truhlici zlata a drahých kameňov až horu osvietilo. A tu v kríčku zbadal zachytenú svoju stratenú ovečku. Hneď sa za ňou vybral, vyslobodil ju a prehodil si ju cez plecia. Veď bola doráňaná, unavená a vysmädnutá. "Moja, doma si ťa ja opatrím, len ešte chvíľu vydrž," prihováral sa jej s láskou. Do truhlice len kopol, aby mu to bohatstvo zbytočne nezaslepovalo oči. Do koliby sa vrátil až ráno. A tam nielen chlapci - šarvanci, ale i pán čakal, či ovečku prinesie. Bača Ondrej ju napojil, ošetril a dal do košiara ku ostatným. A potom pánovi porozprával, ako ju našiel. "A z toho pokladu si nič nevzal?" pýta sa pán. "Jój, bisťu, pane, nie. Veď ktože by sa už len s takou opachou terigal," povedal Bača Ondrej a šiel ku svojim ovečkám. Vedel pán, že poklad už nenájde, čo by čo hľadal. Zbadal totiž za krpcom rozkvitnutý štvorlístok. A ten poklady zeme len na Jána ukazuje. "Ale dobrého baču mám, statočného," pomyslel si pán, "veď ovečka mu bola prednejšia, ako poklad."