Bača Ondrej a traja králi

Na Slovensku, v tej prekrásnej krajine, žil raz kedysi dávno statočný Bača Ondrej. Jedného dňa uvidel na nebi žiariacu hviezdu. "Ej, bisťu, to veru nebude s kostolným poriadkom," pomyslel si a vybral sa najskôr za pánom a potom do sveta po stopách hviezdy. Vzal si bochník slovenského chleba, hrudu syra, teplú huňu a krpce si veru poriadne uviazal. Šiel, šiel, šiel, až došiel do Betlehema. A tam vám bolo národa!? Všetci sa tlačili sem a tam, strkali sa a zapisovali. Ale Bača Ondrej na to nedbal. Veď on dával pozor na hviezdu. A tá ho doviedla až k maštaľke. A čo vám nevidí? Dnu akýsi pár. V jasličkách utešené dieťatko - novorodeniatko. A ešte akýsi traja pajáci. S korunami na hlavách, v čudných háboch, a hľa, ani vám len poriadne krpce nemali! A dieťaťu strkajú zlato, kadidlo a myrhu. "A toto že sú čo za móresy," pomyslí si Bača Ondrej a vojde dnu. A hneď sa do nich tam aj pusti, že tak a tak, a či zlato to dieťa zaodeje, či ho myrha nakŕmi a kadidlo zohreje. Vybral spod pazuchy peceň voňavého chlebíka, pridal hrudu syra a vyzliekol si svoju huňu a podaroval dieťatku, len aby mu teplo bolo. "Éj, Pane Bože, nuž a či takto sa o deti stará? Veď tomu chúďaťu tu asi budú namiesto mlieka zlaté dukáty dávať," myslí si v duchu. A tu mu tí traja čudní ešte čudnejšie: prvý - "Blahoslavení jednoduchí", druhý - "Blahoslavení skromní", a tretí - "Blahoslavení milujúci". I poklonili sa mu i dieťaťu a odišli. Všetci sa klaňali, nuž i Bača sa poklonil. Dieťatko sa usmieva, rozhadzuje ručičkami na teplej bačovskej huni, nuž Ondrej neodolal a tak ako z domu zvyknutý, bez opýtania, vzal toho drobca do náručia. Privinul k hrudi, pobozkal a matke do náručia vložil. I vybral sa nazad. Tu už videl dosť. Chcel sa späť na rodné Slovensko vrátiť. Tí traja čudáci mu i koňa núkali, ale akože by sa on na takého zvera vyterigal? Poriadne si krpce priviazal k nohám a opäť sa vydal na cestu. Šiel, šiel, šiel, ale neprišiel domov, k ovečkám. Ale rovno do neba k Pánu Bohu. Až tam mu anjeli povedali, že on, obyčajný slovenský bača v náruči držal Božieho Syna. A že sa statočne zachoval, bol spravodlivý a mal dobré srdce, nuž tak si ho v nebi nebeské ovečky nechajú pásť.