Drobnosti okolo nás
Nie je nič jednoduchšie ako obklopiť sa peknými vecami. Pekné je pre každého z nás niečo iné. Pekné je všeobecne považované za pekné. Alebo je to niečo, čo má pre nás výnimočnú hodnotu. Pekný môže byť rovnako suvenír z dovolenky, ako aj rodinná fotografia. Pekný môže byť kvet, ale aj staré strúhadlo po babke naaranžované na stene. Tých možností a variácií je snáď nekonečno. Jedno však majú všetky pekné veci spoločné - pohladia našu dušu.
Keď som bola malá, najkrajšia izba u starkej bola obývačka. Vždy tam bolo upratané, ale v jednom rohu bola socha Ježiša, za ňou boli vždy čerstvo rozkvitnuté kvety a na svietnikoch sviečky. Bola to oáza, ktorej som síce ako dieťa ešte veľmi nerozumela, ale vedela som, že tam si starká chodieva po pokoj. Keď bola smutná, ustarostená, ale aj radostná... Keď ju niečo bolelo, trápilo, ale aj keď chcela poďakovať za nás, naše úspechy, za úrodu... Vždy, keď odchádzala z izby, mala ten pokoj v očiach. A ja som už ako malá vedela, že keď tam vojdem a vyjdem, bude mi dobre a všetko bude dobré... Starká časom zostarla, zomrela, no na tú "izbu pokoja" som nikdy nezabudla. Ja som vyrástla, zostarla, vychovávam deti a hľadám doma v malom byte svoju "izbu pokoja". Nie je to ľahké, no nie je to ani nemožné. Časom som pochopila, čo je to byť obklopená peknými vecami a peknými drobnosťami....
Dnes už nemusím mať doma špeciálnu vždy upratanú izbu s oltárom v rohu. Pri troch deťoch v malom byte je to nemožné. Byt je moderne zariadený, no aj medzi knihami mám napríklad sošky anjelov, či svätých. Na stenách mám krajinky, ale aj v kuchyni na reproduktore mám darovanú miniatúrnu sošku Svätej Rodiny a hviezdu z Betlehema, do ktorej pravidelne vkladám čajovú sviečku. Nie je to iba vyjadrením mojej viery. Sú to záchytné body mojej "izby pokoja". V kuchyni často varím, stolujeme tam s deťmi, slúži aj ako obývačka a tak sa tam stretávam s priateľmi a rodinou. Srdce domova... A keď mi padne pohľad na tú horiacu sviečku, je mi lepšie na duši. Keď nestíham, pripomenie mi, že sú aj dôležitejšie veci ako termíny. Keď si idem pustiť hudbu, či rádio, znásobí tá drobnosť moju radosť.
Rovnako je to aj v knižnici. Keď siaham po knihách, strážia ich anjeli, svätý František z Assisi, svätý Krištof... Rokmi som sa naučila poďakovať im za ochranu rodiny, adresovať im prosby o pomoc v ťažkostiach, prosiť ich za priateľov, za členov rodiny...
Máloktorá návšte si tie drobnosti všimne, ale často sa ma pýtajú, kde beriem silu a úsmev... Nuž, v tých drobných pekných veciach, ktoré ma obklopujú. Nezabúdajme na ne. Dokážu vniesť teplo aj do supermoderného bytu, budúcnosť k starožitnému nábytku, teplo do modrej izby, a deťom ukazujú, čo sú istoty a čo je dôležité. Nebojme sa pekných vecí v našich životoch.