Nerobiť veci zo zúfalstva...

V živote nás kadečo dobehne, postretne, spadne na nás... Nech už to nazveme akokoľvek, jednoducho prídu aj tie „horšie dni“. Nedarí sa nám, v práci je to zlé, doma vládne neporozumenie, cítime sa osamelí, nevieme schudnúť, nevieme vyjsť s peniazmi, opustil nás niekto, koho sme veľmi milovali, niekto zomrel...

Človek v ťažkostiach ľahko skĺzne do zúfalstva. Že to nie je to najlepšie riešenie, vieme všetci. No čo robiť v tých najťažších chvíľach, keď si myslíme, že aj ten Boh nás opustil?  Nemusíme siahnuť okamžite po Jóbovi. Keby som to urobila napríklad ja, už tu dávno nie som. Keď nás valcujú ťažkosti a dostaneme sa do stavu, kedy prepadávame zúfalstvu, neexistuje všeobecný liek, ktorý zaberie na každého. Možno niekomu by pomohol práve ten Jób. Mne však nie. Pomáhajú mi filmy „s posolstvom“. Ako hľadali v ťažkostiach východisko iní.  Zázraky z neba, Nahlas a naplno, Dlhá cesta, Vianočný zázrak... alebo priamo filmy zo života svätých... 

Nech už pomáha čokoľvek, dôležité je jedno, neprepadnúť naplno zúfalstvu a nájsť aj dobré myšlienky. V sebe, okolo seba. Hlavne upokojiť myseľ a zamestnať ju niečím iným. Lebo v zúfalstve robíme zúfalé veci. Niekedy sa môže zdať, že vyjdú. No častejšie nás oveľa viac potopia a prehĺbia naše zúfalstvo. Hovoriť si v takých chvíľach, že Bohu nie je nič nemožné, nám môže pomôcť vymaniť sa z bludného kruhu zúfalstva. Pomáha aj jednoduchá Ježišova modlitba – Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym/hriešnou. Opakovanie frázy, ktoré nám zároveň mení myšlienky, zároveň dodáva silu. A hlavne stále máme na perách a v mysli myšlienku, že Boh je s nami. Nie je to len myšlienka. Je to maják, ku ktorému máme vždy smerovať. Veď kým by sme boli bez Boha?

Keď teda prídu zlé časy, všetko okolo nás sa začne farbiť do čierna, chyťte sa niečoho, čo Vás minimálne udrží tam, kde ste. Zmena príde. Vždy. Tak ako po noci deň, po búrke slnko... Lebo Boh je tu vždy. Vždy pri človeku...