Nerobte neviditeľné veci...
Poznáte to aj vy, robíte milión neviditeľných vecí. Neviditeľne mizne v kuchyni riad a mení sa na čistý. Neviditeľne sú zázračne čisté povlečenia na perinách, čisté oblečenie sa len tak zjavuje v skriniach a vôbec poriadok v domácnosti sa sám urobí počas noci... Nerobte to! Škodíte nielen sebe, ale aj svojim deťom.
Pokiaľ za deti celý život všetko robíte s tým, že chcete, aby sa mali v živote lepšie, okamžite s tým prestaňte. Robte veci spolu. Nech vidia, že na wc sa papier sám neobjaví. Keď dôjde, je potrebné vložiť tam plnú rolku. Deti vás majú vidieť vkladať oblečenie do práčky a majú ho prinajmenšom s vami triediť podľa farieb. Rozprávať sa spolu môžete aj počas odkladania riadu. Mimochodom, takto sa dá trénovať aj matematika. Veď predsa keď niekto odloží dve lyžice a plus dva nože a plus dve malé lyžičky a plus varešku....
Že je to hlúposť? Tak sa na to pozrite očami už teenegerov. Keď vám bez mihnutia oka hodia na zem v kúpeľni špinavé prádlo, vy máte termín v práci a v kuchyni je ešte kopa špinavého riadu. Naviac máte teplotu. Vaše takmer dospelé dieťa je zdravé, ale musí predsa ísť po škole žiť s kamarátmi, lebo... Vtedy ho už márne budete presviedčať o tom, že veci sa nedejú len tak samé od seba, len tak neviditeľne.
Váš partner vám nikdy nepomôže. Ak mal nebodaj doma tento istý mamahotel, nikdy nepochopí, prečo mu vyčítate nezáujem o domácnosť. Naviac, keď boli deti malé, predsa ste všetko zvládali doma samé...
Veci sa len tak nezjavujú. Vieme pomôcť nenápadne v maličkostiach. Ale je maximálne nezodpovedné nenaučiť deti, že veci sa len tak nezjavujú. Od toho ste mama, od toho ste partnerka. Robte veci tak, aby boli viditeľné. Vaša práca, aj keď „len“ v domácnosti, má svoju cenu a hodnotu. Rovnako ako aj vy. Spoločne ste jedli, spoločne upracte. Spoločne ste urobili neporiadok, spoločne ho upracte. Každý nech priloží ruku k dielu. Nech každý vie, že nič sa neurobí samé. Viete urobiť viac, keď ste dospelá. Ale dieťa vie utrieť lyžičku, aj tanierik. Viete mu pomôcť odložiť ho do skrinky, kým je malé. Neskôr nebude mať problém odložiť ho ako veľké. Bez týchto návykov nečakajte, že vaše dieťa zrazu osvieti a samé od seba začne robiť niečo naviac. Nebude si vážiť vás, vašu prácu, ale ani prácu nikoho iného. Všetko bude brať ako samozrejmosť. Presne tak, ako sa to dialo počas celého jeho doterajšieho života. Neubližujte preto svojim deťom tým, že budete robiť neviditeľnú prácu. Naučte svoje deti v prvom rade vážiť si každú maličkosť. Nič nie je samozrejmé. Ani utretý tanier, pozametaná podlaha, či prezlečené posteľné prádlo... Všetko má svoju hodnotu. Tak veci, ako aj ľudia. Ten, kto dokáže oceniť vypraté a vyžehlené oblečenie, ocení aj človeka, ktorý mu tento komfort poskytol. Preto prestaňte robiť neviditeľné veci...