Novembrová nostalgia
...november je ťažký mesiac. Spomíname si na tých, ktorí nás "predišli do Neba" a je nám smutno... V našej rodine po uplynulé roky každým rokom ktosi pribudol a tak je toto cintorínové obdobie každým rokom o čosi ťažšie... smutno je na duši... Naviac starký zomrel pred 18-timi rokmi začiatkom novembra, v deň, kedy starká oslavovala až do minulého roka narodeniny... V tých dňoch naplnených nostalgiou som zablúdila k Františkánom, lebo tam mali týždeň vystavené relikvie svätých. V celom kostole sme boli asi 3 a desiatky kartičiek s obrázkom, menom a drobnou relikviou svätcov... Prechádzala som si mená, hľadela som na tie kúštičky niekoho, kto je dodnes spomínaný... tak mi padli oči aj na Pátra Pia...
...celý život počúvame o tom, že máme žiť podľa viery, že máme dodržiavať zákony, pravidlá, Destoro, žiť podľa Evanjelia... Deti majú radi takéto ideály a držia sa ich. Možno preto to povestné "ak nebudete ako deti..." Potom však dospejeme a skutočnosť medzi tým, ako naozaj žijeme a ako rozprávame o ideáloch, ako sa modlíme, k čomu sa hlásime - toto všetko začína krívať, náš život je jedna koľajnica, ideály druhá a často sa celkom rozchádzajú... Svätci to robili inak - ich slovo aj skutky boli jednou koľajnicou. Vo svojom živote boli preto prenasledovaní najmä vlastnými. Nenachádzali pochopenie nikde... Niektorých svet obdivoval. Napríklad Matku Terezu. Ale zároveň ju považovali za blázna a po obdivnom "potľapkaní po pleci" nenasledovali konkrétne skutky. Maximálne vypísaný šek, ale veď kto by už nasledoval jej príklad naozaj? Veď tých Indov bolo potrebné najskôr pokrstiť, potom nakŕmiť... Počas práce s bezdomovcami som to zažila - jeden klient mi povedal: "vedúca, čo to Vy máte za Boha? Bol som veľmi hladný, zaklopal som na fare a pýtal som si chlieb. A viete, čo mi povedali? Že mám povedať Otčenáš, inak nič nedostanem. Mňa nikdy v živote nikto modliť neučil. Vyrástol som za komunizmu. Teraz, keď som dospelý, tak mi povedali o Bohu a že je dobrý a o každého sa postará. Tak som zaklopal, ako mi vraveli. Ale nedostal som nič, iba výsmech. A Vy mi idete ešte niečo hovoriť o tom svojom Bohu?"
...Európou kráčajú emigranti, vyhnaní z vlastnej krajiny vojnou... populistické reči politikov, v lepšom prípade úškrny neprajníkov, ale aj výzvy na ich fyzickú likvidáciu, lebo prinášajú iba choroby a budú určite len znásilňovať, rabovať... nie sme Samaritáni, dokážeme sa vysmievať z tých, ktorí pomáhajú... Nechceme pochopiť inú kultúru, len zo strachu zabuchneme dvere i srdcia. Mnohí kňazi a rehoľné osoby na sociálnych sieťach podporujú nenávisť voči iným. Dnes už nevieme stáť pri človeku. Príklad Matky Terezy je v čudu...
...na pohrebe kardinála Korca, symbolu prenasledovania komunizmom, hrdo a dlho rečnil politik, ktorý sa dodnes hlási ku komunistickému odkazu. Ale keďže bol predsa birmovancom... Nikto z našich cirkevných predstaviteľov sa k tomu nevyjadril, nebolo počuť ani jediný vzdych... Za tých ťažkých čias kňazi hovorili. Kardinál Korec hovoril a žil a mnohí ďalší s ním... Boli a zostávajú príkladom! Ján Pavol II do posledného dychu svedčil svojim životom. Popieluszko zabitý komunistickými "poskokmi". Romero... a mnohí ďalší... Veľkých ľudí asi prináša iba ťažká doba. Presne taká, aká teraz opäť raz prichádza...
...dnešný svet potrebuje oveľa viac ako inokedy svätcov. V dejinách už boli proroci, vizionári, ale najviac sa osvedčili obyčajní svätci. Tí najobyčajnejší ľudia, ktorí žili to, čo hovorili, čomu verili. Žili Evanjelium. Presne to Evanjelium, ktorého príklad si ctil a žil svätý František z Assisi a ktorého príklad ukazuje svetu pápež jednoduchosti - František. Snáď raz túto jednoduchosť voľby viery a života pochopíme aj my a náš život sa bude uberať len po jednej koľajnici...